Komunikácia - účinný nástroj sociálnej dynamiky



Ľudský život je neustálym rozhovorom. Patrí sem všetko, čo robíme v kontakte s druhými ľuďmi. Komunikácia nám tak nezabezpečuje len získavanie poznatkov, informácii, výmenu faktov, ale predovšetkým – komunikácia ľudí spája a umožňuje vytvárať a udržiavať kontakty, vzťahy medzi ľuďmi, podeliť a zdôveriť sa pri iných so svojimi pocitmi, náladami, prežívaním. Jej cieľom je vzájomné - medziľudské porozumenie.

Človek je tvor sociálny. Je bytosť predurčená na spolužitie s inými. Znamená to, že až v kontakte s druhými ľuďmi sa stávame ľuďmi – bytosťami sociálnymi. Človek je človekom tým, že sa prejavuje. Na základe prejavov vysiela iným informácie – o sebe, svojich názoroch, postojoch, motívoch – kým je, odkiaľ a kam v živote kráča.

„Komunikácia je o dvoch."

Je na mieste, aby sme v komunikácii s iným človekom v rozhovore neskĺzli do monológu - kedy iba hovoríme, chŕlime na iného „informácie" a druhého nepustíme k slovu. Každý z nás sme sa ocitli aspoň raz v živote v podobnej situácii. A ruku na srdce - máte chuť sa s takým človekom znova stretnúť, ....zblížiť.... ? Tento typ komunikácie nie je partnerský. Ideálnou formou je dialóg – dvaja, či viacerí partneri v rozhovore konverzujú, každý z nich je poslucháčom, aj tzv. vysielačom, (...ten, ktorý vysiela - rozpráva)." Jej dôležitou súčasťou je aj tzv. aktívne počúvanie – človek má dve uši a len jedny ústa - preto by mal dvakrát toľko počúvať, ako hovoriť Je dôležité partnera v rozhovore počuť – nielen jeho slová, ale predovšetkým jeho neverbalitu - signáli tela.JAj komunikácia má svoje zákonitosti, ktoré ju robia buď príjemnou (pomáha ľudí zbližovať), alebo nepríjemnou (vzďaľuje nás). Teda, komunikácia má byť jasná, zrozumiteľná, konkrétna, zaujímavá a živá (dlhé rozhovory o počasí asi nikoho príliš baviť nebudú, pokiaľ sám nie je meteorológom
Každý prejav človeka vzniká v istom prostredí. Komunikácia je úzko spojená s konkrétnou situáciou a tzv. mimoslovnými /mimoverbálnymi/ prostriedkami. Sú to prostriedky, ktoré sú so slovami veľmi úzko spojené. Ak je celkový prejav v súlade – vzniká symbióza. Ak nie, nastáva problém - komunikácia zadrháva. Ak sme vnímavý, uvedené mimoslovné signály tela nám neraz poskytnú viac informácii, ako slová samotné. A pre každého z nás sú tieto signály veľmi zrozumiteľné, jasné. Stačí preto pozorne sledovať svojho partnera v rozhovore, aby sme zistili, že pracuje celé jeho telo, prejavuje a vysiela signály, ktoré zodpovedajú jeho vnútornému postoju. Vo vzájomnom kontakte ľudí, v komunikácii (teda aj pri zoznamovaní) dávajme pozor na zmeny v telesnom postoji nášho partnera počas rozhovoru. Uvedené signály sú silné, na základe nich môžeme „vycítiť" napr. prípadný záujem, druhej osoby spoznať nás viac, ...zoznámiť sa s nami, či práve naopak. Telesné zmeny v komunikácii (pr. úsmev, zamračenie sa, zmena polohy tela pri sedení, prekríženie rúk....) korelujú spoločne s emocionálnymi zážitkami (stručne povedané – hnev alebo radosť, záujem či nezáujem najlepšie prezrádzajú práve signály tela, nie slová).

Optimálna komunikácia
O optimálnej komunikácii hovoríme vtedy, ak je vzájomný súlad verbálnej, teda slovnej, aj neverbálnej (mimoslovnej) zložky. Pri nesúlade vzniká rozpor (napríklad ak hovorím, „...poď ku mne, nech Ťa obíjmem" – ale mám pri tom prekrížené ruky). Druhá osoba dostáva rozporuplné signály – slová a telo nie sú v súlade.
Optimálnou neverbalitou vyjadrujeme druhému porozumenie a akceptáciu. Môže sa tak diať tónom hlasu, gestami, mimikou, prikývnutím, očným kontaktom, našim postojom, vzdialenosťou atď. Veľmi dôležité je vo vzájomnom kontakte udržiavať primeraný, očný kontakt. Nie nadarmo sa hovorí, „...oči sú bránou do duše." Nie je nič nepríjemnejšie vo vzájomnom rozhovore, ako odvracanie pohľadu od partnera. Celá tvár (vrásky, pery, obočie, oči...) je nesmiernou studnicou informácii, ktoré sú často krát výrečnejšie, ako partnerove slová.
Svoju silu má aj úsmev. Používajte taký úsmev, ktorý je najvodnejší pre danú situáciu. Nevhodný úsmev môže vyvolať negatívny dojem, ako aj žiadny úsmev. Dôležitú úlohu hrá pri stretnutí poloha sedenia, kto kde sedí, ako. Prekríženie končatín signalizuje druhému Vašu uzavretosť, strach, či obranu. Sedenie tvárou v tvár môže navodiť inú atmosféru, ako sedenie vedľa seba, pri stole. Rovnako tak postoj a vzdialenosť oboch aktérov od seba je dôležitá. Väčšina z nás má problém" pripustiť cudzieho človeka do tzv. intímnej zóny (20 cm), resp. vydržíme tak na dobu nevyhnute potrebnú (pr. pri cestovaní v MHD), potom potrebujeme svoj priestor opätovne obnoviť.
Najvýznamnejším zmyslom nášho tela je hmat. Jeho pomocou zisťujeme hĺbku, silu, tvar ...pociťujeme, milujeme, nenávidíme. Sme vybavení hmatovými telieskami našej pokožky, ktorá je citlivá - pomocou nich vnímame dotyky. Prvé stretnutie je často sprevádzané pozdravom – podaním rúk. Podanie ruky nám poskytne okamžitú a priamu informáciu o druhej osobe. Nepodceňujme ho. Podanie rúk si môžete natrénovať - mnohí si neuvedomujú, že mľandravé podanie vlhkej ruky je nie-príjemným začiatkom, ani štartom vo vzájomnom kontakte dvoch ľudí.
Je dobré, ak vyvolávame u partnera v rozhovore pozitívne zážitky – ako je radosť, uvolnenie, príjemnosť, náklonnosť... . To čo si ako ľudia zo stretnutia odnášame, nie sú zvyčajne informácie a fakty – ale predovšetkým to, ako sme sa v kontakte pri tom druhom cítili. Ak bolo naše stretnutie príjemné, máme tendenciu sa daným človekom stretnúť opätovne. Buďte preto empatický – učte sa vcítiť do iného človeka, aby ste porozumeli nielen čo hovorí, ale aj to, čo pri tom prežíva – radosť, smútok, strach... . V rozhovore (predovšetkým pri zoznamovacom), by ste nemali dávať partnerovi rady, odporúčania. Každý z nás je expertom na seba samého, naše zaručené návody nemusia sadnúť aj druhému.
Preto - neprerušujte rozhovor nevhodnými otázkami, vstupmi. Ľudia sú radi s tými, ktorí vedia počúvať. Je to forma ocenenia, ktoré jeden druhému dávame. Nechajte druhého hovoriť a pozorne počúvajte. Staré zlaté „mlčať je zlato" platí aj v tomto prípade. Prejavte záujem o druhého. Snažte sa ho lepšie spoznať a pochopiť. Váś záujem, bude odmenený. Dnes, v dobe „nedostatku času" je pre ľudí vzácne, ak nájdu niekoho, kto je pri nich, vypočuje ich, venuje im svoj čas. To si ľudia cenia. Staňte sa dobrým poslucháčom.

Mylné predstavy o komunikácii
  • Je mylné sa domnievať, že je možné nekomunikovať. Akýkoľvek kontakt s iným človekom, je komunikácia. Či chceme, alebo nie, komunikujeme vždy.
  • Falošná predstava je tiež, že komunikujeme len slovami. Efekt komunikácie je, podľa niektorých prameňov následovný – 50% neverbálna komunikácia, 40 % parakomunikácia, 10 % verbálna komunikácia.
  • Záleží rovnako na tom čo hovoríme, ako aj na tom, ako to hovoríme.
  • Slová sú neškodné. Naopak. Slovami môžeme druhého pichnúť, dokonca usmrtiť. Slová však môžu aj liečiť.
  • Kto hovorí, ten vedie. Umenie počúvať je rovnako dôležité, ako vedieť hovoriť.
  • Keď hovorím, druhý mi rozumie. Omyl. Každý z nás počuje len to, čo počuť chce... .
  • Ak rozprávame rovnakým jazykom, musíme si rozumieť. Nie. Porozumieme si, len ak si navzájom rozumieť chceme.