Nevera a vernosť vo vzťahoch



Čo znamená vernosť vo vzťahu ?" Ak si chceme odpovedať na túto otázku, každý z nás, by mal pre seba poznať odpoveď aj na otázku „.....čo pre mňa znamená vzťah, ...ako ho chápem ?" Platí totiž, že zodpovedať za vzťah a spoločného života jedného vedľa druhého môžeme naozaj len do výšky „svojich 50 percent." Znamená to, že nemôžme zodpovedať za svojho partnera (manžela, milenca, druha....), nemôžme ho násilne meniť, nemôžme chcieť aby robil „len" to, čo chceme my – v prípade, že to „nechce aj on sám."
Nerealistické očakávania „budúcej zmeny," na ktorú čakáme v stave zamilovanosti, či obetovania sa pre lepšiu budúcnosť sú v tomto zmysle „nerealistické" – a jedným z najčastejších dôvodov neskorších problémov, rozčarovaní a rozchodov. Sme ľudia a ako taký sme iní. Každý z nás jedinečný. Každý tak do vzťahu vkladá samého seba (so svojou minulosťou, výchovou, vlastnosťami, povahou, skúsenosťami, vzťahmi...). To všetko vplýva na naše vzájomné spolužitie jedného pri druhom – to ako sa vzťah bude odvíjať, napredovať. Učíme a spoznávame sa celý život. Neustále sa meníme, vyvíjame, rastieme. Mnohí pri tom nepoznajú ani samých seba - nie to ešte druhého človeka." Preto: spoznávajme sa a učme jeden pri druhom A začať, by sme mali u seba. Jedno staré budhistické príslovie, hovorí: „...ak spoznáte samého seba, spozn%o pri druhom", pre niekoho „okovy neslobody," pre ďalších „partnerstvo - na báze rovného s rovným – s rovnakým dielom zodpovednosti v investíciách do vzťahu a lásky."

Vzťah tvoria vždy dvaja. Spoločná existencia a fungovanie jedného pri druhom vzťah vytvára. To aký je, je výsledkom ich spoločných vkladov." Do každého vzťahu je potrebné prispievať - ináč vyhasína a časom tak zahynie.

Pravda je taká, že každý vzťah si vyžaduje investície." Ideálne je, ak investujú obaja - vzájomne sa dopĺňajú, podporujú, vedia sa na seba spoľahnúť. Je tiež prirodzené, že sú obdobia, kedy vo vzťahu investujeme raz viac, inokedy menej, ako náš partner. Ak je vzťah zdravý, partner nás v období, kedy to potrebujeme, vie nahradiť, zainvestovať za nás, bez výčitiek. Ak však investícia jedného partnera trvá príliš dlho a ten druhý, sa v tomto zmysle vo vzťahu „vezie" – skôr, alebo neskôr sa partner, ktorý prispieva viac, začne právom pýtať, ozývať, búriť .....a vo vzťahoch nastávajú problémy a konflikty. Čo robiť, aby sme tomu predišli ?"

Zopakujme - „...vo vzťahu ste dvaja. Znamená to: „Vy máte svojich 50 percent, Váš partner/-ka rovnako. Spolu vytvárate vzťah - 100 percent.


V prvom rade: „...nebuďte tým/tou – ktorá sa v tomto zmysle obetuje" – teda, že vzťah bude ležať len a len na Vašich pleciach, bez záujmu a investícii zo strany partnera. Verte, že skôr, alebo neskôr, sa unavíte a začnete prejavovať svoju nespokojnosť. A Váš partner ? Ten sa začne pýtať, čo sa deje, prečo ste zrazu iný/á, ako Vás poznal. Prečo ste nespokojný, kričíte, vadia Vám veci, ktoré ste si pred tým nevšímali." (A bude mať svoj diel pravdy !)

Záver – nikdy to nenechajte dôjsť až tak ďaleko. Aj v tomto prípade platí: „...to čo Vám nie je príjemné, s čím nie ste spokojný, čo Vám vadí.... partnerovi povedzte." Nie krikom (ak už kričíte, je neskoro), ale ešte skôr – v dialógu." Vysvetlite mu, čo by ste chceli zmeniť a prečo. Povedzte mu o Vašich pocitoch a navrhnite zmenu o ktorej budete diskutovať. Nie urážkami, vyhrážaním či prosením. Vysvetlite mu, že isté veci Vám vo vzťahu vadia a chceli by ste sa o tom porozprávať. Povedzte mu to a vypočujte si jeho názor (prirodzene, môže byť celkom odlišný, od toho Vášho"). Ale až vypovedaním, až v rozhovore samotnom, začínate veci riešiť ! Je to prvý a základný krok a vizitka zdravých vzťahov.

Partneri, ktorí si nevedia spoločne sadnúť a komunikovať sa, majú skutočný problém. Kým to dokážete, šanca, že sa navzájom porozumiete, dohodnete a nájdete riešenie tu vždy bude.